Kvet
Kvet (po latinsky anthos, flos) je orgán rastlín (papradí a všetkých zložitejších rastlín) v podobe skrátenej stonky (letorastu), na ktorej je prisadnutý súbor premenených (cudzím slovom metamorfovaných) listov slúžiacich na pohlavné rozmnožovanie.
Kvety teda obsahujú rastlinné reprodukčné orgány, ktorých konečnou funkciou je produkcia semien, ktoré predstavujú nasledujúcu generáciu týchto rastlín. Spomínané „premenené listy“ sú listy počas evolúcie premenené tak, aby mohli účelne a efektívne plniť svoju funkciu.
Súbor kvetov na spoločnej stonke sa nazýva súkvetie. Grafické znázornenie stavby kvetu je kvetný diagram.
Najmenší kvet má Wolffia (asi 0,5 mm), najväčší Rafflesia (až 1 meter veľký). Zo stredoeurópskych druhov má najväčší kvet asi lekno (až vyše 10 cm).
Funkcie
- opelenie - je zaistené umiestnením kvetov na stonke ich farebnosťou alebo stavbou
- ochrana - chráni rozmnožovacie ústroje a v nich pohlavné bunky
- vývoj - zabezpečuje vývoj semena
- oživenie - oplodnenie iného telesa
Časti
- plodolisty (gyneceum) s vajíčkami [samičí pohlavný orgán]
- tyčinky (andreceum) [samčí pohlavný orgán]; časti tyčinky sú:
- nitka
- spájadlo
- peľnica – má 4 peľové komôrky, v ktorých vznikajú peľové zrnká, a ktoré sa v čase zrelosti spájajú do peľových vačkov
- kvetný obal:
- kvetné lôžko
- kvetná stopka
Druhy kvetov
Podľa zoskupení:
Podľa pohlavia:
- obojpohlavný kvet (monoklinický kvet) – má aj tyčinky aj piestik
- jednopohlavný kvet (diklinický kvet) – má len tyčinky alebo len piestik
Podľa umiestnenia kvetných častí na kvetnom lôžku:
- acyklický kvet – umiestnené v skrutkovici
- hemicyklický kvet – spolovice v kruhoch, spolovice v skrutkovici
- cyklický kvet – v kruhoch
Druhy rastlín podľa kvetov
- jednodomá rastlina = obojpohlavné aj jednopohlavné kvety sú na tej istej rastline
- dvojdomá rastlina = jednopohlavné kvety sú na dvoch rozličných jedincoch (borievka, vŕby)
Pozri aj
